MODLITBA ŽALMOV

Už v Starom zákone sa ľudia modlievali žalmy. Cir-
kevní otcovia väčšinu z nich pripisujú izraelskému
kráľovi Dávidovi. Podstatné je to, že sú inšpirova-
né Duchom Svätým, a teda sám Boh nám dáva slo-
vá, ktorými sa mu môžeme prihovárať. Tak sa plnia
slová apoštola Pavla: „Tak aj Duch prichádza na pomoc
našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť,
ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľný-
mi vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch
túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ (Rim
8, 26-28)
Modlitba žalmov je Bohu stále veľmi milá. Môžeš si
vybrať žalm, ktorý práve najviac potrebuješ pre svoj
duchovný stav, a modliť sa slovami, ktoré nás naučil
sám Boh. Z mnohých žalmov sa môžeš naučiť aj veľa
múdrosti.

(Texty žalmov sú uvedené podľa internetovej stránky
www.breviar.sk, kde sú s vedomím Konferencie biskupov Slo-
venska publikované ako pracovná verzia.)

Žalm 1 – Dve cesty

(Človek si musí v živote vybrať buď cestu svetla, alebo temnoty.
Iba cesta svetla prináša požehnanie.)


Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných
a nechodí cestou hriešnikov,
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
Je ako strom zasadený pri vode,
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne;
darí sa mu všetko, čo podniká.
No nie tak bezbožní, veru nie;
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Preto bezbožní neobstoja na súde,
ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
Nad cestou spravodlivých bedlí Pán,
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Žalm 3 – Nebudem sa báť tisícov ľudí

(Prosba o pomoc proti tým, ktorí ma duchovne či telesne sužujú.
Na povzbudenie dôvery, že Pán človeka udržuje.)

Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom.
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú!
Mnohí povstávajú proti mne.
Mnohí o mne hovoria:
„Boh mu nepomáha.“
Ale ty, Pane, si môj ochranca,
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som.
Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.
Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári
a hriešnikom si zuby vylámal.
Pane, ty si naša spása.
Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Žalm 5 – Ranná modlitba o pomoc

(Ranná prosba k Pánovi o pomoc proti tým, ktorí človeka sužujú.)

Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.
Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.
Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.
Veď k tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.
Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,
ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.
Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.
No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrá-
mom.
Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich ne-
priateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.
Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.
Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.
Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.
Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Žalm 6 – Pane, nekarhaj ma vo svojom hneve

(Prosba k Pánovi o milosť zľutovania, keď Boh dopúšťa ťažšie
okolnosti.)

Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj.
Dávidov žalm.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú.
Ale ty, Pane, dokedy…?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie,
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal,
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa
zdesia náramne
a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Žalm 8 – Pane, aké vznešené je tvoje meno
na celej zemi

(Žalm hovorí o velebnosti Boha a dôstojnosti človeka. Na poďako-
vanie Bohu za to, kým človek je a poďakovanie za celé stvorenie.)

Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“.
Dávidov žalm.
Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.
Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu
naprotiveň svojim nepriateľom,
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.
Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.
Všetko si mu položil pod nohy:
ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.
Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Žalm 13 (12) – Daj svetlo mojim očiam

(Úpenlivá prosba k Pánovi o získanie duchovného svetla a po-
moc proti nepriateľom spásy.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať?
Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?
Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj
a srdce dennodenne bôľ?
Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?
Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj,
daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal,
aby nemohol povedať môj nepriateľ:
„Premohol som ho;“
aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol.
Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo,
moje srdce sa teší z tvojej pomoci.
Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.

Žalm 19 (18) – Nebesia rozprávajú o sláve Boha

(Oslava Boha Stvoriteľa, jeho slov a nariadení a prosba o očiste-
nie od chýb, ktoré si človek neuvedomuje.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč,
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára
a uberá sa k druhému;
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné,
dáva múdrosť maličkým.
Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.
Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.
Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam,
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.
Tvoj služobník sa v nich vzdeláva;
veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.
Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach?
Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,
a svojho služobníka zachráň od pýchy,
aby ma neovládala.
Tak budem bez škvrny
a čistý od veľkého hriechu.
Nech sa ti páčia slová mojich úst
i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.

Žalm 23 (22) – Dobrý pastier

(Na pomoc v dôvere v dobrotivosť Pánovu a proti strachu pri pre-
konávaní problémov a duchovných zápasov.)

Dávidov žalm.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch,
verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.

Žalm 25 (24) – Odpusť mi môj hriech, i keď je veľký

(Úpenlivá prosba o odpustenie hriechov a o pomoc oslobodenia.)

Dávidov žalm.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu,
tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.
Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúš-
ťajú nevery.
Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása,
a v teba dúfam celý deň.
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti
a na moje priestupky,
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve,
veď si, Pane, dobrotivý.
Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.
Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.
Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.
Pre tvoje meno, Pane,
odpusť mi môj hriech, i keď je veľký.
Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána?
Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.
Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša
a jeho potomstvo bude dedičom zeme.
Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja,
a zjaví im svoju zmluvu.
Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána,
veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel.
Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou,
lebo som sám a úbohý.
Uľav mi v úzkosti srdca
a vytrhni ma z mojich tiesní.
Pozri na moju pokoru a na moje trápenie
a odpusť mi všetky priestupky.
Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli
a nenávidia ma ukrutne.
Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;
nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.
Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť,
veď sa pridŕžam teba.
Bože, vysloboď Izraela
zo všetkých jeho súžení.

Žalm 27 (26) – Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?

(Žalm na povzbudenie dôvery v Boha v nebezpečenstve a prosba
o stálu pomoc, aby Boh neodvrátil svoju tvár.)

Dávidov žalm.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám
strachovať?
Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.
Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.
O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.
A on ma vo svojom stane schová
v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku
a postaví ma vysoko na skalu.
A už teraz dvíham hlavu
nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.
V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,
budem spievať a hrať Pánovi.
Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,
ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
Hoci by ma opustili otec aj mať,
Pán sa ma predsa ujme.
Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a priveď ma na správny chodník,
lebo mám mnoho nepriateľov.
Nevydávaj ma zvoli utláčateľov,
veď povstali proti mne kriví svedkovia,
dychtiví po násilí.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.

Žalm 29 (28) – Hlas Pánov – taký mohutný

(Chválospev na Pánovo meno, jeho moc a silu. Povzbudenie k dô-
vere v moc Božiu.)

Dávidov žalm.
Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,
vzdávajte Pánovi slávu a moc.
Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena,
v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi.
Hlas Pánov nad vodami;
zahrmel Boh veleby,
Pán nad veľkými vodami!
Hlas Pánov – taký mohutný!
Hlas Pánov – taký veľkolepý!
Hlas Pánov láme cédre
aj libanonské cédre láme Pán.
Libanon rozkýva do tanca ako teliatko
a Sarion ako byvolča.
Hlas Pánov metá blesky ohnivé,
hlas Pánov púšťou otriasa,
Pán otriasa púšťou Kádeš.
Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc,
obnažuje húštiny.
A v jeho chráme všetci volajú: Sláva!
Pán tróni nad záplavami vôd,
Pán bude tróniť ako večný kráľ.
Pán dá silu svojmu ľudu,
Pán požehná svoj ľud pokojom.

Žalm 30 (29) – Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma
vyslobodil

(Na poďakovanie za vyslobodenie z nebezpečenstva, oslobodenie
a uzdravenie.)

Pieseň pri posviacke chrámu. Dávidov žalm
Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil,
a že si nedovolil,
aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých,
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.
Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí,
vzdávajte vďaky jeho menu svätému
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev,
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač
a radosť nad ránom.
Keď som bol v bezpečí, povedal som si:
„Už nikdy sa nezakolíšem.“
Pane, vo svojej priazni si ma obdaril
mocou a cťou.
Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár,
hneď sa ma zmocnil strach.
K tebe, Pane, volám,
svojho Boha prosím o milosť.
Aký úžitok by bol z mojej krvi,
keby som v zemi skazu vzal?
A či ťa prach môže velebiť
alebo hlásať tvoju vernosť?
Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou;
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec,
roztrhol si moje rúcho kajúcne
a radosťou si ma opásal,
aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy.
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

Žalm 31 (30) – Vysloboď ma, veď si spravodlivý

(Dôverná modlitba v súžení.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený nave-
ky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše
a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som po-
strachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania:
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom mes-
te.
Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.

Žalm 32 (31) – Blažený, komu sa odpustila neprá-
vosť

(Aké je potrebné nemlčať pred Bohom, neskrývať svoju biedu, ale
vyznať a prosiť o zmilovanie.)

Dávidova poučná pieseň.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť
a je oslobodený od hriechu.
Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta
a v ktorého mysli niet podvodu.
Pretože som mlčal, chradli mi kosti
a celý deň som nariekal.
Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka
a ako v letných páľavách vysychala mi sila.
Vyznal som sa ti zo svojho hriechu
a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“
A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.
Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe
v čase tiesne.
A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia.
Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením
zahrnieš ma radosťou zo spásy.
Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste,
ktorou máš kráčať;
poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.
Nebuďte ako žrebce či mulice,
ktoré nemajú rozum.
Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo,
nepodídu k tebe.
Bezbožného stíhajú mnohé strasti;
no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.
Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte,
jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

Žalm 34 (33) – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je
Pán

(Pán, záchranca spravodlivých. Ako Boh zachraňuje tých, ktorí
sa utiekajú k nemu a milujú ho.)

Tento žalm zložil Dávid,
keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený.
Ten ho potom prepustil a on odišiel.
Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohaboj-
ných
a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán;
šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána,
veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú,
ale tým, čo hľadajú Pána,
nijaké dobro chýbať nebude.
Poďte, deti, čujte ma,
naučím vás bázni Pánovej.
Miluje niekto život
a chce požívať dobro v šťastných dňoch?
Zdržuj svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.
Unikaj pred zlom a dobre rob,
hľadaj pokoj a usiluj sa oň.
Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.
Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo,
a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.
Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal
a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.
Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené,
a zachraňuje zlomených na duchu.
Spravodliví majú utrpení veľa,
ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.
Všetky kosti im ochraňuje,
ani jedna sa im nezlomí.
Hriešnika zloba zahubí
a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.
Pán vykúpi duše svojich služobníkov,
nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Žalm 37 (36) – Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi

(Návod, ako sa nerozhorčovať nad inými, nežiarliť, ale hľadať ra-
dosť v Pánovi a spoľahnúť sa na neho.)

Dávidov žalm.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
Veď oni uschnú rýchlo ako tráva
a zvädnú ako zelená bylina.
Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.
Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj,
on sa už postará.
Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo
a tvoje právo ako poludňajší jas.
Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho;
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu,
a s človekom, čo strojí úklady.
Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť,
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.
Všetci ničomníci budú zničení,
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme. Ešte
chvíľku a už nebude hriešnika;
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
Tichí však zdedia zem
a budú žiť v šťastí a pokoji.

Žalm 51 (50) – Zmiluj sa, Bože, nado mnou
pre svoje milosrdenstvo

(Vyznanie viny a prosba o odpustenie.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Zložil ho po hriechu s Betsabe,
keď k nemu prišiel prorok Nátan.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,
aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku
a nestranný vo svojom súde.
Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma
počala moja mať.
Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom
a v samote mi múdrosť zjavuješ.
Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;
umy ma a budem belší ako sneh.
Daj, aby som počul radosť a veselosť,
a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.
Odvráť svoju tvár od mojich hriechov
a zotri všetky moje viny.
Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Poučím blúdiacich o tvojich cestách
a hriešnici sa k tebe obrátia.
Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia
a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.
Pane, otvor moje pery
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.
Veď ty nemáš záľubu v obete,
ani žertvu neprijmeš odo mňa.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený;
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu,
vybuduj múry Jeruzalema.
Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;
potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Žalm 68 (67) – Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tra-
tia

(Pán vchádza ako víťaz. Ako Boh víťazí nad svojimi nepriateľmi.
Povzbudenie dôvery v silu a moc Božiu.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia,
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa;
ako sa vosk roztápa ohňom,
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvá-
rou a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte.
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi:
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním;
on je otec sirôt a záchranca vdov,
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch,
väzňov privádza k šťastiu,
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu
a prechádzal púšťou,
zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa roz-
pršala aj obloha,
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory,
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote,
Bože.
Pán vyslovuje slovo;
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara,
striebrom sa zaskveli krídla holubice
a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov,
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží,
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu,
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať?
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov:
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov,
ľudí si prijal do daru,
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň;
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy,
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem,
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi
a jazyky tvojich psov,
aby dostali podiel z nepriateľov.“
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ,
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte,
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín,
kniežatá Júdove v šíku bojovom,
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc,
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí,
čriedu býkov s teľcami národov;
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
Z Egypta prídu veľmoži,
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá,
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu;
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc.
Nad Izraelom jeho veleba
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni.
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu.
Zvelebený buď, Bože.

Žalm 70 (69) – Bože, príď mi na pomoc

(Prosba, aby mi Pán čím skôr prišiel na pomoc.
Prosba o oslobodenie.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Na spomienku.
Bože, príď mi na pomoc;
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
Nech ustúpia a zapýria sa tí,
čo mi hovoria: „Tak mu treba.“
No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú,
a nech ustavične volajú: „Nech je zvelebený Boh“
tí, čo tvoju spásu milujú.
No ja som úbožiak a bedár;
Bože, ponáhľaj sa ku mne.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,
Pane, nemeškaj.

Žalm 80 (79) – Izrael, Božia vinica

(Prosba za Cirkev, spoločenstvo, za Izrael, Boží ľud.)

Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia je svedectvo“.
Asafov žalm.
Pastier Izraela,
čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa
pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.
Vzbuď svoju moc
a príď nás zachrániť.
Bože, obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Pane, Bože zástupov,
dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?
Kŕmil si nás ako chlebom slzami
a slzami si nás napájal v hojnosti.
Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia
a naši nepriatelia si z nás robia posmech.
Bože zástupov, obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Z Egypta si preniesol vinicu,
pohanov si vyhnal a vysadil si ju.
Pôdu si pripravil pre ňu,
zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.
Svojou tôňou pokryla úbočia
a Božie cédre ratolesťami.
Svoje výhonky vystrela až k moru,
až po rieku Eufrat svoje letorasty.
Prečo si zbúral jej ohradu
a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?
Diviak lesný ju rozrýva
a pasie sa na nej poľná zver.
Bože zástupov, vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica,
chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Tí, čo ju vypálili od koreňa,
pred hrozbou tvojej tváre zahynú.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici,
nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás
zachováš pri živote
a budeme vzývať tvoje meno.
Pane, Bože zástupov, obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Žalm 88 (87) – Dňom i nocou volám k tebe

(Modlitba ťažko chorého, človeka vo veľmi ťažkých situáciách
duše alebo tela.)

Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi.
Má sa spievať na nápev „Machálat“.
Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.
Pane, ty Boh mojej spásy,
dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba,
nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Moja duša je plná utrpenia
a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu,
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
Moje lôžko je medzi mŕtvymi,
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš,
lebo sa vymanili z tvojej náruče.
Hádžeš ma do hlbokej priepasti,
do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie,
svojimi prívalmi si ma zaplavil.
Odohnal si mi známych
a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem,
aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň
a k tebe ruky vystieram.
Či mŕtvym budeš robiť zázraky?
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote
a na mieste zániku o tvojej vernosti?
Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
Ale ja, Pane, volám k tebe,
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
Prečo ma, Pane, odháňaš?
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
Biedny som a umieram od svojej mladosti,
vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil
a zlomili ma tvoje hrozby.
Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava
a zvierajú ma zovšadiaľ.
Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa,
len tma je mi dôverníkom.

Žalm 91 (90) – Kto pod ochranou Najvyššieho pre-
býva

(Prosba o ochranu Božiu. Pod ochranou Najvyššieho.)

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
povie Pánovi: „Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“
Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.
Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.
Jeho pravda je štítom a pancierom,
nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,
ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.
I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.
Budeš sa môcť dívať vlastnými očami
a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.
Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.
Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.
Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu.

Žalm 111 (110) – Veľké sú diela Pánove

(Veľké sú diela Pánove. Oslava a poďakovanie za Božie diela.)

ALELUJA.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.
Veľké sú diela Pánove;
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.
Nádherné a vznešené sú jeho diela,
jeho spravodlivosť platí naveky.
Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky;
Pán je milosrdný a milostivý.
Pokrm dal tým, čo sa ho boja;
svoju zmluvu má stále na mysli.
Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu
a dal im dedičstvo pohanov;
pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,
upevnené naveky,
založené na pravde a spravodlivosti.
Vykúpenie poslal svojmu ľudu,
zmluvu uzavrel naveky.
Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;
bohabojnosť je počiatok múdrosti
a múdro robia všetci, čo ju pestujú;
jeho chvála ostáva naveky.

Žalm 112 (111) – Blažený muž, ktorý sa bojí Pána

(Aké je potrebné mať bázeň pred Pánom a kráčať po jeho cestách
a aké požehnanie to prináša.)

ALELUJA.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
Jeho potomstvo bude mocné na zemi,
pokolenie spravodlivých bude požehnané.
V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.
Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý.
V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;
nikdy nezakolíše.
Vo večnej pamäti bude spravodlivý,
nebude sa báť zlej zvesti.
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.
Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť.
Hriešnik to uvidí a zanevrie,
zubami bude škrípať a hynúť závisťou. Želanie hrieš-
nikov vyjde nazmar.

Žalm 113 (112) – Chváľte, služobníci Pánovi

(Chválospev na meno Pánovo.)

ALELUJA.
Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.
Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.
Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.
Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.
Kto je ako Pán, náš Boh,
čo tróni na výsostiach,
a predsa dbá o všetko nepatrné
na nebi i na zemi?
Z prachu dvíha chudobného
a zo smetiska povyšuje bedára
a dáva mu sedieť vedľa kniežat,
vedľa kniežat svojho ľudu.
Neplodnej dáva bývať v dome
ako šťastnej matke detí.

Žalm 115 (113 B) – Chvála pravého Boha – pohanské
modly nič nezmôžu

(Chváliť treba jediného a pravého Boha, pretože pohanské modly
nič proti nemu nezmôžu.)

Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
Prečo majú hovoriť pohania:
„Kdeže je ten ich Boh?“
Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.
Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.
Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.
Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.
Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.
Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.
Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.
Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.
Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.
Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.

Žalm 116 (114, 1-9; 115) – Čím sa odvďačím Pánovi za
všetko, čo mi dal?

(Vzdávanie vďaky za pomoc a záchranu. Prosba o upokojenie
duše.)

ALELUJA.
Milujem Pána, lebo vypočul
môj prosebný hlas,
lebo svoj sluch naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.
Keď ma omotali povrazy smrti
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení,
vzýval som meno Pánovo:
„Pane, zachráň môj život!“
Milostivý a spravodlivý je Pán,
náš Boh sa zľutúva.
Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som bol v biede.
Znova sa, duša moja, upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil, 8
lebo môj život zachránil od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom. 9
Pred tvárou Pána budem kráčať
v krajine žijúcich.
Dôveroval som, aj keď som povedal:
„Som veľmi pokorený.“
V rozrušení som vyriekol:
„Všetci ľudia klamú.“
Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich spásy
a budem vzývať meno Pánovo.
Pánovi splním svoje sľuby
pred všetkým jeho ľudom.
V Pánových očiach má veľkú cenu
smrť jeho svätých.
Pane, som tvoj sluha,
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal:
obetu chvály ti prinesiem
a budem vzývať meno Pánovo.
Splním svoje sľuby Pánovi
pred všetkým jeho ľudom
v nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.

Žalm 117 (116) – Chváľte Pána, všetky národy

(Všetci nech chvália Pána, jeho milosrdenstvo a pravdu.)

ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;
lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.

Žalm 118 (117) – Oslavujte Pána, lebo je dobrý

(Jasavý spev za záchranu. V súžení som vzýval Pána a on ma vy
slobodil. Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na člo
veka.)

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.
Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?
Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.
Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.
Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.
Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.
Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.
Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:
„Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla.“
Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.
Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.
Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.
Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.
Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.
Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.
Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.
Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Žalm 121 (120) – Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita

(Dôvera v ochranu Božiu. Pán je ochranca svojho ľudu.)

Pútnická pieseň.
Svoj zrak upieram na vrchy:
príde mi odtiaľ pomoc?
Pomoc mi príde od Pána,
ktorý stvoril nebo i zem.
Nedovolí, aby sa ti noha zachvela,
nezdriemne ten, čo ťa stráži.
Nedrieme veru, ani nespí
ten, čo stráži Izraela.
Pán ťa stráži,
Pán je tvoja záštita
po tvojej pravici.
Za dňa ťa slnko nezraní
ani mesiac za noci.
Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého;
Pán ti bude chrániť život.
Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod
odteraz až naveky.

Žalm 123 (122) – Oči dvíham ku tebe

(Prosba o Božiu pomoc, kým sa Pán nezmiluje nad nami.)

Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.
Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;
lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.

Žalm 127 (126) – Ak Pán nestavia dom, márne sa na-
máhajú tí, čo ho stavajú

(Bez Pána je márna námaha.)

Šalamúnova pútnická pieseň.
Ak Pán nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejú jeho strážcovia.
Zbytočne vstávate pred svitaním
a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,
jeho odmenou je plod lona.
Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
tým sú vám synovia z mladých liet.
Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:
neutrpí hanbu, keď bude rokovať
s nepriateľmi v bráne.

Žalm 128 (127) – Tvoja manželka je ako plodonosný
vinič

(Rodinný pokoj v Pánovi. Ako Pán žehná človeka, ktorý kráča po
jeho cestách.)

Pútnická pieseň.
Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.
Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,
aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!

Žalm 130 (129) – Z hlbín volám k tebe, Pane

(Volanie Pánovi z ťažkého stavu, prosba o jeho pomoc a dôvera
v jeho milosrdenstvo.)

Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;
Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.
Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.
Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.
Väčšmi ako strážcovia dennicu
nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 131 (130) – Neženiem sa za veľkými vecami

(Detská dôvera v Pána.)

Dávidova pútnická pieseň.
Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána
odteraz až naveky.

Žalm 133 (132) – Aké je dobré a milé, keď bratia žijú
pospolu

(Pôvab bratskej zhody.)

Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.
Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.
Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.

Žalm 134 (133) – Všetci, čo bdiete v noci v dome Pá-
novom

(Večerná modlitba v chráme.)

Pútnická pieseň.
Zvelebujte Pána,
všetci služobníci Pánovi,
čo bdiete v noci v dome Pánovom.
Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
a zvelebujte Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona,
ktorý stvoril nebo i zem.

Žalm 135 (134) – Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi
i na zemi

(Oslava Pána, divotvorcu.)

ALELUJA.
Chváľte meno Pánovo,
chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom
a na nádvoriach domu nášho Boha.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý;
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba,
Izraela za svoje vlastníctvo.
Ja viem, že Pán je veľký,
že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce,
urobí na nebi i na zemi,
v mori a vo všetkých priepastiach.
Od kraja zeme privádza oblaky,
bleskami vyvoláva dážď,
zo svojich komôr vypúšťa vetry.
On pobil prvorodených Egypta,
ľudí aj zvieratá.
Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky
proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.
On porazil mnohé národy
a pozabíjal mocných kráľov:
Sehona, kráľa amorejského,
a Oga, kráľa Bášanu,
a všetkých kráľov kanaánskych.
A ich krajinu dal do dedičstva,
do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.
Pane, tvoje meno trvá večne;
tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.
Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu
a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.
Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú,
nie sú schopné ani dýchať ústami.
Nech sú im podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.
Dom Izraelov, zvelebuj Pána;
dom Áronov, zvelebuj Pána.
Dom Léviho, zvelebuj Pána;
všetci bohabojní, zvelebujte Pána.
Nech je zvelebený Pán zo Siona,
čo sídli v Jeruzaleme. ALELUJA.

Žalm 136 (135) – Oslavujte Pána, lebo jeho milosr-
denstvo je večné

(Veľkonočný chválospev, chvála Pánovho milosrdenstva vo všet-
kých jeho skutkoch.)

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nad bohmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Pána nad pánmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On jediný koná veľké zázraky,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On múdro stvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozprestrel zem nad vodami,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On stvoril veľké svetlá,
lebo jeho milosrdenstvo je večné:
slnko, aby panovalo vo dne,
lebo jeho milosrdenstvo je večné,
mesiac a hviezdy, aby panovali v noci,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On vyviedol Izraela spomedzi nich,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozdelil Červené more na dve časti,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A Izraela previedol jeho stredom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On previedol svoj ľud cez púšť,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil význačných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A pozabíjal mocných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sehona, kráľa amorejského,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a Oga, kráľa Bášanu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a ich krajinu dal za dedičstvo,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pamätal na nás v našom ponížení,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A oslobodil nás od našich nepriateľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On dáva pokrm každému stvoreniu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nebies,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Žalm 138 (137) – Pán za mňa dielo dokončí

(Vzdávanie vďaky Pánovi, že vypočul prosbu.)

Od Dávida.
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,
vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný
a nadovšetko si zvelebil svoje meno
a svoje prisľúbenia.
Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.
Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,
lebo počuli slová tvojich úst.
Budú ospevovať Pánove cesty,
lebo veľká je Pánova sláva;
vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.
Aj keby som mal prejsť súžením,
ty ma pri živote zachováš
a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriate-
ľov;
zachráni ma tvoja pravica.
Pán za mňa dielo dokončí.
Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.

Žalm 139 (138) – Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne
všetko

(Boh vidí všetko. Vidí všetky myšlienky, aj tie najskrytejšie.)

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.
Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,“
pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.
Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.
Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátať,
je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov;
vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
Oni zlomyseľne hovoria o tebe,
márnivo sa dvíhajú nad teba.
Či nemám mať v nenávisti tých,
čo nenávidia teba, Pane,
a s odporom sa odvracať od tých,
čo povstávajú proti tebe?
Skrz-naskrz ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi.
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce;
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Pozri, či nejdem bludnou cestou,
a veď ma po ceste k večnosti.

Žalm 146 (145) – Chváľ, duša moja, Pána

(Blažení tí, ktorí dúfajú v Pána. Celý život chcem chváliť Pána.
Pán, ktorý vyslobodzuje… otvára oči…)

ALELUJA.
Chváľ, duša moja, Pána;
celý život chcem chváliť Pána,
svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.
Nespoliehajte sa na kniežatá
ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.
Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;
v ten deň padnú ich plány.
Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.
On stvoril nebo i zem,
more a všetko, čo je v ňom.
On zachováva vernosť naveky,
utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,
Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.
Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.
Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion,
z pokolenia na pokolenie.

Žalm 148 – Chváľte Pána z nebies

(Chválospev na Boha Stvoriteľa. Všetci nech chvália Pána.)

ALELUJA.
Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach.
Chváľte ho, všetci jeho anjeli;
chváľte ho, všetky nebeské mocnosti;
chváľte ho, slnko a mesiac;
chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;
chváľte ho, nebies nebesia
a všetky vody nad oblohou.
Nech chvália meno Pánovo,
lebo na jeho rozkaz boli stvorené.
Založil ich navždy a naveky;
vydal zákon, ktorý nepominie.
Chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
obludy morské a všetky hlbiny,
oheň, kamenec, sneh a dym,
víchrica, čo jeho slovo poslúcha,
vrchy a všetky pahorky,
ovocné stromy a všetky cédre,
divá zver a všetok dobytok,
plazy a okrídlené vtáctvo.
Králi zeme a všetky národy,
kniežatá a všetci zemskí sudcovia,
mládenci a panny,
starci a junáci
nech chvália meno Pánovo,
lebo iba jeho meno je vznešené.
Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia
a svojmu ľudu dáva veľkú moc.
Je chválou všetkým svojim svätým,
synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky. ALELUJA.

Žalm 150 – Chváľte Pána za jeho nesmiernu veleb-
nosť

ALELUJA.
Chváľte Pána v jeho svätyni,
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe
Chváľte ho za jeho činy mohutné
chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť
Chváľte ho zvukom poľnice,
chváľte ho harfou a citarou.
Chváľte ho bubnom a tancom,
chváľte ho lýrou a flautou.
Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi,
chváľte ho jasavými cimbalmi;
všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
ALELUJA.

Scroll Up